Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Rybany

História

HISTÓRIA OBCE RYBANY


     Obec Rybany sa rozkladá na ľavom brehu rieky Bebravy, ktorá má na rybianskom území vyrovnaný spád, preto sa kedysi často vylievala.Využívala sa na pohon mlyna, píly, ťažbu piesku, závlahy, máčanie konope, lov rýb i na kúpanie. Najstaršia písomná zmienka o obci Rybany je z roku 1323. Podľa etymológie názvu bola obec osídlená v staroslovenskom období, no archeologické nálezy povodia rieky Bebravy svedčia o osídlení v mladšej dobe kamennej.
     Názov obce je pravdepodobne odvodený od činnosti pôvodného obyvateľstva zaoberajúceho sa lovom rýb ( Ryblyen – 1323, Riblen – 1332, Ryblyen–1496, Rybany –1598 ). Samotný erb obce sa v odbornej terminológii označuje ako „hovoriaci“. Jeho vznik sa datuje do 15. storočia. Najpodstatnejšie figúry na erbe sú dve strieborné skrížené ryby na modrom neskorogotickom štíte. Prázdne polia štítu vypĺňa 6 zlatých ružičiek. Rybany patria k starým sídelným územiam Slovenska s lužickou kultúrou. Pôdorysné riešenie zástavby domov do okruhlice je jedinečné na Slovensku. Je to starý spôsob výstavby slovanských osád do uzavretého kruhu alebo elipsy, ktorá chránila pred vetrom, slúžila ako výbeh pre domáce zvieratá, ako zhromaždisko a pod. Najstaršou sakrálnou stavebnou pamiatkou je rímsko-katolícky kostol, pôvodne gotický, zo začiatku 14. stor., ktorý bol koncom 19. stor. podstatne prestavaný a zväčšený. Vďaka pozitívnym zhodám okolností si Rybany zachovali nádherný skvost – zvon zroku 1519. Má dokonca až tri názvy – Starý, Veľký, Burian.
     Obec v minulosti i na začiatku 20. stor. mala stále poľnohospodársky charakter. No po priroľníčení a gazdovaní sa mnohí začali venovať remeslám a podnikaniu. Boli to najmä kováči, mlynári, obuvníci, krčmári, mäsiari, stolári, tehliari a ďalší. Bohatý bol cirkevný i kultúrny život a osvetová práca. Veľkej obľube u obyvateľstva sa tešili divadelné predstavenia hrávané v škole, v obci pôsobil mužský spevokol aj zmiešaný spevácky zbor a v úspešnej činnosti pokračovala aj kapela dychovej hudby. Zbor aj dychovka účinkovali nie len počas cirkevných sviatkov a pútí, ale aj počas fašiangov, nabáloch, hasičských a živnostníckych zábavách. Dôkazom dobrej kultúrnej činnosti v obci počas medzivojnového obdobia bolo vydanie stručnej monografie dediny, napísanej folkloristom, bibliografom a prekladateľom Ph.C. Rudolfom Žatkom, rybianskym rodákom. Je to jedna z prvých monografií o dedine na Slovensku vôbec. Jeho práca pod názvom Rybany vyšla v roku 1938.


Významní rodáci:
Jozef Beňačka – dlhoročný richtár
Magdaléna Beňačková - ľudová chiropraktička
Anton Žatko Ribényi – kňaz pôsobiaci v Kispesti v dnešnom Maďarsku
Ján Beňo – dlhoročný predseda MNV
Jozef Žatko – kňaz, pápežský prelát
Rudolf Žatko – folklorista a prekladateľ
Alojz Kramár – herec
Rudolf Beňačka – aktivista vo futbale
Ján Kramár – herec
Jozef Kramár – herec
Eduard Nemeček – telovýchovný funkcionár a pedagóg
Jozef Žatko – maliar, pedagóg, reštavrátor
Stanislav Beňačka – sólista opery SND
Teodor Žatko – poľnohospodársky výskumník

 

 

 

 


 

webygroup

dnes je: 27.6.2017

meniny má: Ladislav, Ladislava

Za obsah zodpovedá
Obecný úrad


1274001

Úvodná stránka